Príbehy naživo

Ferko - 16 rokov

Braňo videl prvý krát svojho otca ako dvojročný. Jeho otec sa vrátil domov z väzenia, kde sedel za neplatenie výživného na svoju dcéru, ktorú mal z prvého manželstva. Braňo mal zrazu okrem mamy pri sebe aj otca. Tešil sa z každej chvíle, keď sa mu otec venoval – zobral ho von na ihrisko, čítal mu rozprávky.

Týchto chvíľ potreboval viac, ako mu otec dokázal dať. Ten začal po práci chodievať s kamarátmi do krčmy, domov chodieval stále neskôr. Viac starostlivosti dávala Braňovi mama, ktorá s ním bola doma, až kým šiel do prvej triedy. V tom čase sa Braňovi rodičia hádali skoro každý deň. Otec chodieval domov často v noci, pod vplyvom alkoholu. Braňo pravidelne počul , ako sa rodičia hádajú, kričia na seba. Neskôr počul, ako otec mamu bije, mama plače. Cítil strach, v noci zle spával.

Otec veľkú časť výplaty minul na alkohol a zábavu s kamarátmi, mama robila predavačku a zabezpečovala starostlivosť o domácnosť i Braňa. Dávala mu najviac, ako dokázala, bolo to pre ňu náročné. Aby všetko finančne utiahla, chodievala občas po večeroch ešte upratovať. Braňo tak býval po škole často doma sám. Rodičia sa s ním prestali učievať – mama bola v práci, otec s kamarátmi. A tak sa radšej hral, ako sa učil. V škole dostával zlé známky, mal problém so sústredením sa, na hodinách vyrušoval, počas prestávok sa často bil, porušoval školský  poriadok. Domov nosieval stále viacej poznámok za správanie. Mama sa mu vtedy snažila dohovoriť, od otca dostal bitku.

Jedného dňa sa Braňo zobudil a doma bol len otec. Mama bola v nemocnici. Až neskôr sa dozvedel, že otec mamu zbil tak, že odpadla a musela ju odviezť sanitka. Otca o pár dní zobrala polícia a opäť šiel do väzenia. Braňo ostal len s mamou.

Mal pocit, že mama bola doma ešte menej ako pred tým. Skoro stále bola v práci. Napriek tomu bolo pre ňu náročné platiť nájomné za byt, a tak sa museli presťahovať do menšieho – jednoizbového. V takom malom priestore bolo pre Braňa náročné vydržať a radšej chodieval von. Ako dospieval, trávil vonku na sídlisku stále viac času. Na ulici našiel to, čo potreboval a nedostal doma – záujem, blízkosť od kamošov a kamošiek. Spolu podnikali nočné výlety po sídlisku, žúry, alebo len tak posedávali na ihrisku a komentovali okoloidúcich ľudí. Našiel tu aj prvú lásku, volala sa Lucia. O tomto čase hovoril, ako o najkrajšom období jeho života. Každú voľnú chvíľu boli spolu. V tom čase dokončil základnú školu a rozhodol sa ísť na odborné učilište.

Medzitým sa Braňov otec vrátil z väzenia a nasťahoval sa k nemu a jeho mame do jednoizbového bytu. To pre Braňa znamenalo, že doma trávil ešte menej času. Často prespával u kamošov, ktorí robievali žúry. Tam sa dostal do kontaktu s drogami. Najprv s alkoholom, neskôr s marihuanou. Hľadal v nich uvoľnenie, zabudnutie na problémy. A fungovalo mu to. Keď sa opil, alebo nahúlil, na problémy nemyslel, svet mu prišiel veselší. To bolo to, čo hľadal celý doterajší život. V skutočnosti však problémy nezmizli. Práveže sa objavili nové – hrozilo mu vylúčenie zo školy, keďže dával prednosť zábave s kamarátmi pred učením a chodením na hodiny. Lucii sa tiež prestalo páčiť, že je často pod vplyvom drog a zanedbáva školu. Hrozilo, že o ňu príde.

Vtedy sa Braňo rozhodol, že chce s Luciou byť. Od nej cítil lásku, prijatie, záujem, blízkosť, rešpekt – to čo potreboval a nedostal doma. Začal o ňu bojovať. Chcel prestať s pitím alkoholu i húlením marihuany. Nebolo to ľahké, keďže ich pravidelne užíval skoro dva roky a organizmus si na ne navykol. Navyše doma podporu nedostal, keďže jeho rodičia mali sami so sebou čo robiť, aby to zvládli. Čo nedostal doma opäť dostal inde. Podporu dostal u Luciiných rodičov. Tí zistili, aké sú možnosti pomoci a liečby závislosti, povedali mu o nich a ponúkli mu sprevádzanie k odborníkovi. Na prvé stretnutie k odborníkovi na liečbu drogových závislostí šiel v sprievode Lucie a jej mamy.

Braňo sa lieči ambulantne – chodí na individuálne sedenia k psychoterapeutke i skupinové stretnutia s inými závislými. Počas liečby sa stalo, že zrecidivoval – pil alkohol, aj užil marihuanu. Nie je ľahké sa zo závislosti vyliečiť, ale Braňo je odhodlaný urobiť zmenu a pokračuje v liečbe. Je pre neho dôležitá podpora a akceptovanie, ktoré dostáva od Lucie a jej rodičov.

Väčšina rodičov robí to najlepšie, čo dokážu v danom momente urobiť. Zároveň každý človek má vždy možnosť robiť veci inak, ako ich robil doteraz. Najväčšou podporou bolo pre Braňa, keď jedného dňa šla s ním na sedenie jeho mama...